Manželské výživné

V spoločnosti najviac známym druhom vyživovacej povinnosti je tá od rodičov voči deťom. Menej známou je však vyživovacia povinnosť medzi manželmi. V tomto článku si objasníme, ako vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká, dokedy trvá a čo je možné urobiť, keď nie je dobrovoľne plnená.

V zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov sú si manželia v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Zároveň majú manželia voči sebe vzájomnú vyživovaciu povinnosť a životná úroveň oboch manželov by teda mala byť v zásade rovnaká. Nie je pritom dôležité, či manželia žijú spolu alebo oddelene.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká momentom uzavretia manželstva a zaniká skončením trvania manželstva. Vo väčšine manželstiev je vyživovacia povinnosť medzi manželmi plnená dobrovoľne.

V praxi však môže dôjsť aj k prípadom, kedy jeden z manželov odmieta plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči druhému manželovi. Môže sa to prejaviť  napríklad vtedy, keď jeden z manželov má vyšší príjem, ako ten druhý a odmieta poskytovať druhému manželovi primeranú časť zo svojho príjmu, aby vyrovnal jeho životnú úroveň. V takom prípade má ukrátený manžel nárok obrátiť sa na súd s návrhom na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi s vyšším príjmom. 

Ďalšou zo skutočností odôvodňujúcich podanie návrhu na určenie výživného medzi manželmi je aj neprispievanie jedného z manželov na chod spoločnej domácnosti, iné spoločné výdavky alebo na potreby detí. Druhému manželovi sa tým na úkor neprispievajúceho manžela znižuje životná úroveň v rozpore so zákonom o rodine.

Rovnako je možné obrátiť sa na súd s návrhom na určenie vyživovacej povinnosti aj v prípade vzniku sociálnej odkázanosti jedného z manželov za situácie, keď druhý manžel odmieta sociálne odkázanému manželovi dobrovoľne zabezpečiť rovnakú životnú úroveň. 

Je dôležité uviesť, že súd pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti medzi manželmi prihliada okrem finančného hľadiska aj na hľadisko starostlivosti o domácnosť, resp. deti. Nevychádza len z výšky príjmov povinného a oprávneného, ale aj prihliada na konkrétnu mieru potrieb každého z manželov vyplývajúcu z povahy ich práce, spôsobu života, zdravotnému stavu, atď. Pri manželskom výživnom na rozdiel od iných druhov vyživovacích povinností platí, že na vznik nároku nemusí byť splnená podmienka odkázanosti na výživu druhého manžela. Súd ho však neprizná, ak dôjde k záveru, že by jeho priznanie bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Zdá sa Vám riešenie problémov s plnením vyživovacej povinnosti medzi manželmi komplikované? Neváhajte sa na nás s dôverou obrátiť, radi Vám pomôžeme.